Ako
by podľa Vás mala vyzerať stránka/portál www.astronomia.sk?
Máte záujem sa aktívne (a bezplatne!) podieľať na napĺňaní
jej obsahu a tvorbe štruktúry tohto nekomerčného webu? Práve
pre Vás je tu nové diskusné
fórum, ktoré rozhodne o ceste, akou sa budeme uberať,
čo spolu pripravíme pre všetkých záujemcov o hviezdy...
M-teória
M-teória je v teoretickej fyzike rozšírenie strunovej teórie, v ktorej je identifikovaných 11 dimenzií. Pretože dimenzionalita presahuje dimenzionalitu v superstrunových teórií v 10 dimenziách, panuje presvedčenie, že 11-dimenzionálna teória zjednocuje všetkých päť strunových teórií (a presahuje ich). Hoci plný popis teórie ešte nie je známy, dynamika nízkych entropií je známa ako supergravitácia interagujúca s 2- a 5-dimenzionálnymi membránami. Táto myšlienka je unikátna supersymetrická teória v jedenástich dimenziách, so svojim obsahom hmoty nízkych entropií a plne determinovanými interakciami, a môže byť dosiahnutá ako limit silnej sily typu IIA strunovej teórie, pretože nová dimenzia priestoru sa objavuje ako napojovacia konštanta rastie. Využívajúc práce množstva strunových teoretikov (vrátane Ashoke Sen, Chris Hull, Paul Townsend, Michael Duff a John Schwarz), Edward Witten z Institute for Advanced Study navrhol jej existenciu na konferencii na USC v r.1995, a použil M-teóriu na vysvetlenie veľkého počtu predtým pozorovaných dualít, čím vytvoril priehrštie nového výskumu v strunovej teórii nazvané druhá superstrunová revolúcia. Začiatkom 90-tych rokov, bolo ukázané, že rôzne superstrunové teórie boli prepojené dualitami, ktoré dovoľujú fyzikom prepojiť popis objektu v jednej superstrunovej teórii na popis iného objektu v inej superstrunovej teórii. Tieto vzťahy implikujú, že každá zo superstrunových teórií je iným aspektom jednej základnej teórie, navrhnutej Wittenom, a nazvanej "M-teória". Pôvodne bolo písmeno "M" v M-teórii vzaté zo slova membrána, konštrukcia navrhnutá na zovšeobecnenie strún v strunovej teórii. Ale, keďže Witten bol skeptickejší ohľadom membrán ako jeho kolegovia, zvolil si "M-teória" namiesto "Membránová teória". Witten odvtedy uviedol, že interpretácia "M" môže byť vecou chuti užívateľa slova "M-teória".[1] M-teória ešte nie je úplná; a však je možné ju aplikovať v mnohých situáciách (obyčajne využitím dualít strunových teórií [chýba objasnenie]). Teória elektromagnetizmu bola taktiež v rovnakom stave v polovici 19. storočia; existovali samostatné teórie pre elektrinu a magnetizmus a hoci bolo známe že sú vo vzťahu, presný vzťah nebol jasný až kým James Clerk Maxwell neuverejnil svoje rovnice, vo svojej práci v r. 1864 A Dynamical Theory of the Electromagnetic Field. Witten navrhol, že všeobecná formulácia M-teórie bude pravdepodobne vyžadovať vývoj nového matematického jazyka.[chýba zdroj] Ale, merateľné úspechy M-teórie by mohli byť spochybnené, za predpokladu jej súčasnej neúplnosti a obmedzenej prediktívnej schopnosti, napriek rokom intenzívneho výskumu. Koncom roku 2007, Bagger a Lambert obnovili záujem o M-teóriu s objavom kandidáta Lagrangianskeho popisu koincidenčných M2-brán, založeného na ne-asociatívnom zovšeobecnení Lieovej algebry, Nambuovej 3-algebry alebo Filippovovej 3-algebry. Vedci dúfajú, že Bagger-Lambert-Gustavssononova akcia poskytne dlho hľadaný microskopický popis M-teórie.
