Vážime si Vaše súkromie

Svoj súhlas s ukladaním súborov cookies z nášho webového sídla www.astronomia.sk ako aj od tretích strán vo Vašom zariadení súvisiace s anonymizovaným spracovaním údajov za účelom zlepšenia navigácie a používania  našich stránok, efektívnejšieho použitia marketingových a remarketingových nástrojov a poskytnutím obsahu nás a tretích strán vyjadríte kliknutím na tlačidlo “Prijať všetky súbory cookies”.

Pokiaľ si želáte viac informácií alebo si želáte zmeniť nastavenie používania cookies, kliknite na tlačidlo “Spravovať nastavenia cookies”.


Prijať všetky súbory cookies Spravovať nastavenia cookies



Milí priatelia astronómie!

Ako by podľa Vás mala vyzerať stránka/portál www.astronomia.sk? Máte záujem sa aktívne (a bezplatne!) podieľať na napĺňaní jej obsahu a tvorbe štruktúry tohto nekomerčného webu? Práve pre Vás je tu nové diskusné fórum, ktoré rozhodne o ceste, akou sa budeme uberať, čo spolu pripravíme pre všetkých záujemcov o hviezdy...




 Nájdi:


Lorentzove transformácie

Lorentzova transformácia vo fyzike znamená množinu štyroch rovníc používaných na prepočet súradníc priestoru a času pri prechode medzi inerciálnymi súradnicovými sústavami za predpokladu konštantnej rýchlosti svetla vo všetkých inerciálnych sústavách. V roku 1905 pomenoval Henri Poincaré Lorentzovu transformáciu po nemeckom fyzikovi a matematikovi Hendrikovi Antoonovi Lorentzovi (1853 – 1928). Vytvorili matematickú bázu pre Einsteinovu špeciálnu teóriu relativity. O Lorentzovej transformácii sa môže uvažovať aj ako o rotácii v Minkowského priestoročase. Všeobecnejšia množina transformácií zahrňujúca tiež transláciu aj priestorovú rotáciu súradnicových ôs sa nazýva Poincarého grupa.

Predpokladajme, že máme dvoch pozorovateľov O a O . Obaja používajú svoju vlastnú karteziánsku súradnicovú sústavu na meranie časových a priestorových intervalov. O používa (x, y,z, t) a O používa (x ,y ,z ,t ). Teraz predpokladajme, že obaja pozorovatelia sú vzhľadom na seba v stave rovnomerného priamočiareho pohybu v smere osi x. Rýchlosť v smere osi y aj z je nulová a v čase merania sa os x pozorovateľa O prekrýva s osou x pozorovateľa O . Ak vezmeme do úvahy fakt, že rýchlosť svetla je konštantná vzhľadom na akúkoľvek inerciálnu súradnicovú sústavu (potvrdený v roku 1887 v Michelsonovom-Morleyovom experimente), potom môžeme jednoducho vyvodiť nasledujúce hodnoty kontrakcie dĺžky a dilatácie času súradnicovej sústavy pozorovateľa O vzhľadom k súradnicovej sústave pozorovateľa O:

x = frac{x  + vt }{sqrt{1 - v^2/c^2}}
y = y
z = z
t = frac{t  + (v/c^2)x }{sqrt{1 - v^2/c^2}}.

Lorentzova transformácia sa zapisuje v maticovej forme ako:


egin{bmatrix}
c t \ x \ y \ z
end{bmatrix}
=
egin{bmatrix}
gamma&-eta gamma&0&0\
-eta gamma&gamma&0&0\
0&0&1&0\
0&0&0&1\
end{bmatrix}
egin{bmatrix}
c t  \ x  \ y  \ z 
end{bmatrix} ,

kde gamma = 1/sqrt{1 - v^2/c^2} sa nazýva Lorentzov faktor a eta = frac{v}{c}.

Pri nízkych rýchlostiach sa táto transformácia blíži ku Galileovej transformácii z klasickej fyziky:

x  = x + vt
y  = y
z  = z
t  = t.

Lorentzova transformácia bola poprvýkrát objavená a publikovaná Josephom Larmorom v roku 1897. V poradí prvá verzia transformácie bola ale publikovaná už v roku 1890 Hendrikom Lorentzom. Svoju konečnú verziu publikoval ten istý autor v roku 1899 a 1904. Larmorove a Lorentzove konečné rovnice neboli zapísané v modernej symbolike a forme, ale boli algebraicky ekvivalentné tým, ktoré publikoval v roku 1905 Henri Poincaré, francúzsky matematik, ktorý ich upravil, aby dal týmto štyrom rovniciam koherentnú a konzistentnú formu, v ktorej ich poznáme dnes. Obaja, Larmor aj Lorentz, objavili, že transformácia rešpektuje Maxwellove rovnice elektromagnetizmu. Prírodné zákonysymetrické vzhľadom k Lorentzovej transformácii, to znamená, že ak na ne aplikujeme Lorentzovu transformáciu, nezmenia sa.

[upraviť] Web odkazy

čítajte viac o Lorentzove transformácie

Encyklopédia: Astronomia.sk > Prírodné vedy > Astronómia >




Príbuzné výrazy:




Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.


Diskusia - Dajte buducú tvár tejto doméne!

Ďakujeme za príspevky do fóra, prípadnú budúcu spoluprácu!


Astronomická aplikácia pre PC!

Pripravili sme pre Vás zaujímavý program SLNKO pre PC, ktorý počíta východy a západy Slnka pre rôzne zemepisné polohy, pričom obsahuje aj adresár miest Slovenka. Súbor slnko.zip stačí rozbaliť v zvolenom adresári a spustiť program. Autorovi programu Karolovi Pásztorovi ďakujeme za príspevok pre astronomia.sk!

Máte aj vy niečo zaujímavé pre astronómov?


ĎALŠIE NAŠE INTERNETOVÉ PROJEKTY VEDA.SK:

www.astronomia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk


Copyright © 1999 - 2024, www.astronomia.sk * All rights reserved. | Súbory cookies

Doména www.astronomia.sk patrí do portfólia občianskeho združenia veda.sk

Projekt VEDA.SK

MADE IN SLOVAKIA